V dnešnom článku si rozoberieme colný dlh. Uvedieme si, čo to colný dlh je, aké poznáme colné režimy a ako sa colný dlh vypočíta. Prajem príjemné čítanie…:)

Colný dlh

Colný dlh je, ako aj názov hovorí, dlh, ktorý je ale potrebné zaplatiť. Clá sa platia práve vtedy ak tovar opúšťa krajinu výrobcu a posiela sa do krajiny kupujúceho. Na to, aby bol tovar dovezený, je potrebné zaplatiť – clo. Poznáme importné (dovozné) alebo exportné (vývozné) clá.
Existujú ale colné výnimky, ktoré zlepšujú obchodovanie medzi jednotlivými krajinami a zvýhodňujú ich. Napr. EÚ máme tzv. colné územie – ak krajina patrí do tohto územia, pri obchodovaní s ďalšími krajinami nachádzajúcimi sa v tomto území neplatí clo.

Colný dlh vzniká pri importe prepustením tovaru do colného režimu voľného obehu alebo do colného režimu tzv. “dočasné použitie.” 

Naopak pri exporte colný dlh podlieha vývoznému clu prepustením do colného režimu “vývoz” alebo do colného režimu “pasívny zušľachťovací styk.”

Voľný obeh

Voľný obeh je stav, do ktorého sa produktu dostáva po tom, čo prešiel hranicami EÚ. Je to tovar, ktorý nie je tovarom EÚ a získa colný štatút EÚ – vtedy sa dostáva do voľného obehu.

Vývoz

Je to opak voľného obehu. Vývoz nastáva vtedy, keď tovar EÚ opustí colné územie EÚ a preváža sa do cudzích krajín.

Dočasné použitie

Do stavu dočasného použitia sa dostáva tovar, ktorý nie je tovarom EÚ a po čase má byť opäť vyvezený z EÚ. Tento tovar vtedy nepodlieha clu, je teda od cla oslobodený. Aby sa tovar do tohto stavu dostal, musí spĺňať kritériá:

  • tovar sa nesmie niejakým spôsobom zmeniť
  • v stave dočasného použitia môže byť len 24 mesiacov
  • je potrebný doklad ATA-karnet

Pasívny zušľachťovací styk

Pasívny zušľachťovací styk znamená, že tovar EÚ sa môže vyviezť z colného územia EÚ s tým s cieľom spracovania. Zušľachtené výrobky sa tak môžu prepustiť do voľného obehu, v ktorom sú čiastočne alebo úplne oslobodené od cla.
Pasívny zušľachťovací styk sa nevzťahuje na poľnohospodárske tovary, na ktoré sa vzťahuje nárok na priznanie vývoznej náhrady.

Príklad colného dlhu

Pri výpočte colného dlhu postupujeme takto:

Colný dlh = 1. clo + 2. spotrebná daň + 3. DPH

  1. clo – počíta sa z colnej hodnoty tovaru tak, že spočítame tieto tri ukazovatele:
    1. hodnota zásielky, ktorá je uvedená na faktúre
    2. + kurz EUR (podľa NBS)
    3. + zahraničné dopravné náklady a poistné náklady (do hranice EÚ)
  2. spotrebná daň – uvádza sa len pri určitých druhoch tovarov – ropné produkty, tabak, alkohol
  3. DPH – vypočíta sa ako súčet:
    1. colná hodnota tovaru
    2. + clo
    3. + spotrebná daň
    4. + náklady na dopravu v rámci EÚ
    5. z danej sumy, ktorá nám vyjde pri súčte vypočítame 20%!!!

 

Príklad: Slovenský dovozca dováža tovar zo zahraničia do Bratislavy.
Cena tovaru na faktúre – 100 000 eur
Zahraničné prepravné náklady+poistné – 5000 eur
Vnútro únijné prepravné náklady+poistné – 1000 eur (Mníchov – Bratislava)
Spotrebná daň – 0 eur
Colná sadzba na daný tovar – 10%
Vypočítajte colný dlh…?

1. clo – 100 000+5000=105 000/0,1 (10% colná sadzba)=10 500 eur
2. spotrebná daň – 0 eur
3. DPH – 100 000+10 500+0+1000=111 500 x 0,2 (20% DPH)=22 300 eur

Colný dlh – 10 500+22 300=32 800 eur

 

Verím, že ste všetko správne pochopili. V prípade akýchkoľvek otázok sa obráťte na: https://www.financnasprava.sk/sk/titulna-stranka

 

autor: Rastislav Višňovský

zdroje: Kašťáková, E. Ružeková. Medzinárodné obchodné operácie, Bratislava: EKONÓM, 2019

Colný dlh